Tip na výlet: Opevnenia v Petržalke

Texty pripravené na základe podkladov http://pevnosti.genezis.eu/
Foto v článku www.cykloturistika.info


Výstavba ťažkých a ľahkých objektov započala počas trvania prvej Československej republiky a je považovaná za najväčiu stavbu vtedajšieho štátu.
Takáto výstavba je známa z takmer všetkých európskych štátov, veľmi známa je tzv. Maginotova línia vo Francúzsku. Neskôr po uzatvorení Zmluvy o francúzskej vojenskej pomoci v prípade napadnutia ČSR a niekoľkých návštevách našich generálov padlo rozhodnutie takúto obrannú líniu tiež vybudovať.
Opevnenie pozostávalo z ťažkých a ľahkých objektov. Objekty boli stavané v líniách. Základnými prvkami obrannej línie ťažkého opevnenia boli pechotné zruby, využívajúce systém bočných, vzájomne sa prekrývajúcich palieb. Objekty boli umiestnené v teréne tak, že sa vzájomne postreľovali vždy dva susedné. Reálne to znamenalo, že z pohľadu protivníka nebola odkrytá žiadna strieľ?a, nepriateľský prieskum videl len kameninovo-zemný násyp. Priestor medzi objektmi bol prehradený protitankovými a protipechotnými prekážkami.

Opevnenie dopl?ali ľahké objekty, ktoré bránili pásmo za pechotnými zrubmi (záchytné pásmo). V ťažšie priechodnom teréne alebo na menej dôležitých smeroch útoku boli budované ako samostatná línia, niekde aj vo viacerých sledoch (hlavné obranné pásmo).

Až na výnimky boli vo veľkej väčšine pechotné zruby vyzbrojené rovnako. Väčšina zrubov mala 2 poschodia - bojové (horné) a tylové (spodné, zapustené pod úrove? terénu). Na zastavenie postupu obrnenej techniky slúžil 47 mm protitankový kanón s originálne riešeným rýchlopalným systémom. Dopĺ?aný bol ťažkým guľometom , menej exponované úseky opevnenia mali byť vyzbrojené 37 mm protitankovým kanónom s ťažkým guľometom . Ďalšie ľahké guľomety a ťažké guľomety bránili buď tylový priestor opevneného pásma, alebo mohli byť na streche zrubu a postreľovali okolie a predpolie zrubu. Niektoré zruby mali byť vyzbrojené aj pevnostným kazematovým mínometom kalibru 90 mm, umiestneným v tylovom poschodí zrubu, alebo otočnou guľometnou vežou s dvojicou ťažkých guľometov.

Ťažké opevnenie v Bratislave
Je iróniou, že československý štát tieto opevnenia budoval, aj keď sa v článku 56 mierovej zmluvy medzi víťaznými mocnosťami a Rakúskom z roku 1919 zaviazal takéto opevnenia nebudovať.

“…štát Československý sa zaväzuje nebudovať žiadne vojenské zariadenia na časti svojho územia, ktoré ležia na pravom brehu Dunaja na juh od Bratislavy”.

Prvé objekty opevnenia vyrástli na petržalskom predmostí v roku 1934. Išlo o prvé stále fortifikačné stavby na čs. území po I. svetovej vojne. Výstavba pokračovala v roku 1937 betonážou pechotných zrubov a ďalších objektov až do podoby uceleného pevnostného pásma.

Dnes na území Bratislavy a hlavne Petržalky možno identifikovať cca dvadsiatku objektov, zahŕ?ajúcich ako pechotné zruby, tak aj pozostatky protitankových priekop či zaujímavú betónovú maketu tanku.

Objekty B-S-1 až 4 a B-S-8 boli po roku 1989 uzatvorené a ostali vo vlastníctve armády. Po ich kompletnom vykradnutí v r.2002 ostali otvorené a ich osud je neistý.

Podrobný popis jednotlivých objektov, ako aj históriu, technické detaily výstavby a množstvo fotiek môžete nájsť na stránke http://pevnosti.genezis.eu/

Trochu sa ešte zastavíme pre objekte B-S-8 “Hřbitov”. Tento objekt je ľahko prístupný z Kopčianskej ulice. Momentálne v ?om prebieha výstava, takže je možné nahliadnuť a zhliadnuť zaujímavosti v rámci pripravenej expozície.
Hneď vedľa neho sa nachádza zrekonštruovaný vojenský cintorín (z toho pochádza aj názov objektu). Prinášame Vám tiež niekoľko fotografií z tohto objektu a priľahlého cintorína.

Viac informácií a mnoho technických detailov nájdete aj na stránke http://www.opevneni.cz/

Všetky objekty si môžete prehľadne prezieť v aplikácii google maps kam ich pripravil Martin Kleibl.