Malužiná - Čertovica - B.Bystrica - Donovaly - Ružomberok - L.Mikuláš - Malužiná

Trasu sme začali na našej chate tesne po siedmej ráno a plný síl a optimizmu sme sa vydali smerom na Čertovicu.
Bez problémov sme tam aj dorazili, urobili foto a vydali sa smerom na Banskú Bystricu.Pohodlný zjazd, Podbrezová a po Horehronskej magistrále stále proti vetru sme väčšie problémy nemali. V Slovenskej Ľupči sme sa odfotili pri hrade, nech máme aj nejaké fotky, ale inak sa nám moc fotiť nechcelo.

Kým sme prišli do Bystrice, začínali sme mať pomaly aj dosť, lebo začalo páliť slniečko. Zastavili smesa pred cestou na Donovaly v nejakých potravinách. Ja som zvládol dva pekné banány, jeden izotoňák a čoko, otec sa tváril že nič ani nechce ale nakoniec si dal nejakú tyčinku.
Cesta na Donovaly bola pre mňa asi poznačená energetickou bombou, lebo som väčšie problémy nemal. Asi v polovici cesty sme sa zastavil na kofolku, otec že si dá pivko na energiu (potom samozrejme trpko oľutoval )  a vydali sa na posledný úsek.

Posledný kilometer sme dávali pauzu cca. každých 150m, pivko sa začalo na slniečku prejavovať. Ale nakoniec sme predsa len dorazili a boli radi, že druhý kopec máme za sebou. Po krátkom oddychu sme rozhodli že sa zvezieme do Liptovskej Osady a tam sa niekde najeme. Aj sme tak urobili a dilemu z ktorej strany obísť Liptovskú Maru sme vyriešili v prospech ľavostrannej varianty (v smere jazdy).

Po dodatočnej konzultácii s odborníkmi, ktorí išli aj druhú stranu sme usúdili že sme urobili dobre. Tu už začínalo byť každé stúpanie utrpením, ale nakoniec po nekonečných kopčekoch sa pred nami objavil Liptovský Mikuláš. Znovu krátky oddych (ako by som si dal jedno chladené :-)) a záverečných 25 km na chatu. Už sme naozaj šlapali len zo zotrvačnosti.
 
Za Kráľovou Lehotou sme stretli svadobčanov, a koláčiky a pálenka 3km pred cieľom už bola povolená. Takže summa summarum, celodenný výlet, niečo cez 184 km, žiadne úrazy ani defekty. Hádam sa nám to ešte niekedy podarí urobiť.